• Vyštudoval dejiny filozofie, psychológiu a sociológiu a po celý svoj profesionálny život sa venoval pedagogickej činnosti, pričom publikoval viac ako 50 odborných prác
  • Po päťdesiatke svojho veku sa jeho záujem sústredil tiež na archeológiu; štúdiom a  konzultáciami s expertami sa ako autodidakt vypracoval na znalca v oblasti včasnostredovekej kampanológie
  • V deväťdesiatych rokoch 20. storočia vyhľadával na domácich aj zahraničných burzách archeologické artefakty slovenskej proveniencie, ktoré v rámci svojich možností kupoval a vytvoril tak súkromnú zbierku, zahrňujúcu aj bojniansky zvon
  • Rozpoznal zásadný význam archeologických artefaktov z 9. storočia z bojnianského hradiska Valy, ktoré tu našli amatérski hľadači. V roku 2006 dal podnet na usporiadanie výstavy archeologických nálezov z bojnianského hradiska Valy, ktorá potom prebehla v Ponitrianskom múzeu v Nitre; pre výstavu  poskytol svoju kolekciu archeologických artefaktov (tvorili zhruba polovicu výstavných exponátov) a následne ju daroval Archeologickému ústavu SAV v Nitre

  • V roku 2007 sa zaslúžil o vybudovanie stálej archeologicklej expozície v kultúrnom dome v Bojnej, ktorú scenáristicky pripravil a organizačne zabezpečil
  • Kolekciu ozdôb, nádob a zbraní zo slovenskej mladšej a neskorej doby bronzovej, ktorá bola súčasťou jeho zbierky, daroval v roku 2008 Slovenskému národnému múzeu, za čo získal v nasledujúcom roku výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá v kategórii objav – nález – akvizícia; následne daroval SNM aj svoju zbierku zo slovenskej mladšej doby železnej
  • V roku 2009 sa stal čestným občanom Bojnej; obec tak ocenila jeho podiel na záchrane veľkomoravského zvona z Valov a zásluhy pri vybudovaní miestneho archeologického múzea
  • V roku 2012 spracoval scenár a spolu s architektkou Annou Zimovou pripravil inštaláciu nového Archeologického múzea Veľkej Moravy v budove Obecného úradu v Bojnej
  • O bojnianskom zvone prvýkrát publikoval v roku 2002, kedy mu vyšla súkromnou tlačou knižka, v ktorej predpokladal jeho vročenie do 9. storočia, do obdobia počiatkov našej národnej a kresťanskej histórie. Následne spolu s Karolom Pietom napísal o bojnianskom zvone rozsiahlu stať, uverejnenú v roku 2006 v zborníku Archeologického ústavu SAV, čím sa do odbornej literatúry uviedol tento v stredoeurópskom priestore unikátny objav. Roku 2011 vydal  knižku  Bojniansky zázrak, v ktorej popísal okolnosti vedúce k objaveniu bojnianského zvona a zároveň sa aj vyspovedal zo svojho obdivu k veľkomoravskej Bojnej. V tom istom roku bol producentom krátkeho umeleckého filmu Jakuba Dvořáka o zvone z Bojnej. V roku 2015 uverejnil spolu s Danielom Ozdínom a Zdeňkom Farkašom štúdiu o metalografickej analýze bojnianského zvona; vyšla v zborníku Archeologického ústavu SAV. V roku 2016 publikoval v zborníku Slovenského národného múzea stať o včasnostredovekých kresťanských zvonoch v kontinentálnej Európe a spracoval v nej  vlastnú verziu typológie týchto zvonov; bojniansky zvon zaradil do skupiny polvajcových bronzových zvonov ako jej predstaviteľa, a to s vročením do polovice 9. storočia
  • Pri výstavnej prezentácii bojnianského zvona spolupracoval  s usporiadateľmi výstav v Nitre, Komárne, trikrát v Brne, dvakrát v Prahe, v Bratislave a vo Vatikáne
  • V roku 2014 sa rozhodol darovať bojniansky zvon Archeologickému ústavu SAV v Nitre.