Obec Bojná pri príležitosti 10. ročníka Cyrilometodských slávností na Hradisku Valy vydáva zberateľskú 0 Eurovú bankovku. Bankovka zobrazuje monumentálnu vstupnú bránu na Veľkomoravské Hradisko Valy a jedny z najstarších kresťanských artefaktov Európy: pozlátené plakety z prenosného oltára a zvon z Bojnej, ktorý je jedným zo štyroch najstarších kresťanských zvonov v Európe.

Zvon z Bojnej vo Vatikáne

Motív bankovky zahŕňa aj vyobrazenie pápeža Františka so zvonom z Bojnej, ktoré vzniklo počas generálnej audiencie 22. septembra 2021 vo Vatikáne. Ako poďakovanie za návštevu Slovenska bola pápežovi odovzdaná bronzová replika zvonu, ktorý je súčasťou Vatikánskych múzeí. Pápež František si zvon vyskúšal a zazvonil na ňom, počujúc zvuk z 9. storočia.

 

Hradisko Valy – Historické mocenské centrum

Hradisko Valy bolo v 9. storočí významným mocenským, misijným a obchodným strediskom. Lokalita je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk v strednej Európe, bohatá na tisícky nálezov a známa nálezmi pozlátených plakiet a zvonu z Bojnej, prinesených na naše územie ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.


Unikátnosť bankovky utvrdzuje aj miesto jej zadováženia

Bankovku si zadovážite iba na 10. ročníku – Cyrilometodských slávností 6.7.2024. na Hradisku Valy v Bojnej.

Vstup na podujatie je zdarma. Oficiálna distribúcia bankoviek začne o 12.00 hodine po jej slávnostnom pokrstení a uvedení na európsky trh zberateľských bankoviek.

Nová bankovka z Bojnej: Veľkomoravské dedičstvo v rukách zberateľov.

Právo reprezentovať Slovensko dosiahla vďaka Cene Slovenskej republiky za krajinu 2022, ktorú prevzala starostom obce Bojná, Jozefom Stankovským, v pondelok 24.10.2022, za koncepčným súborom cielených rozvojových aktivít s názvom  „Ku koreňom“, ktoré sú zamerané na zhodnocovanie kultúrno-historického potenciálu územia obce Bojná, viažuceho sa na jej unikátne archeologické lokality z čias Veľkej Moravy.

Ocenená bola priamo štátnym tajomníkom Ministerstva životného prostredia SR, Jurajom Smatanom počas slávnostného podujatia v Banskej Bystrici. Vyhlasovateľom ceny je Ministerstvo životného prostredia SR, národným koordinátorom je Slovenská agentúra životného prostredia.

Ocenenie je čestným uznaním za dlhodobý a systematický prístup k ochrane jedinečného kultúrneho dedičstva, jeho popularizáciu a sprístupňovanie prostredníctvom zážitkových foriem poznávania histórie.

Počas generálnej audiencie 22. septembra 2021 v aule Pavla VI. vo Vatikáne bol na poďakovanie za návštevu Slovenska odovzdaný do rúk pápeža Františka dar v podobe symbolu počiatkov kristianizácie Slovenska. Darom pre pápeža Františka je bronzováreplika jedného z najstarších kresťanských zvonov Európy, ktorý už v 9. storočí tvoril súčasť liturgie našich predkov.

Zvon z Bojnej odliali symbolicky v deň príchodu pápeža Františka na naše územie. Za prítomnosti členov Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky ako aj Slovenského veľvyslanca pri Svätej stolici, Mareka Lisanského, ho odovzdal za obec Bojná jej zástupca, starosta obce, Jozef Stankovský. Pri odovzdávaní tohto vzácneho daru si pápež František vyskúšal aj jeho funkčnosť a zazvonil na ňom, aby počul jeho zvuk, ako ho mohli počúvať Slovania v 9. storočí. Bronzová replika jedného z najstarších kresťanských zvonov Európy, je totiž funkčná a je prvou presnou replikou objaveného zvonu.

Tento zvon ako aj ďalšie jedinečné pamiatky, ktoré sa v obci Bojná objavili počas dlhoročného archeologického výskumu, sú vzácnym svedectvom a dokladom živej kresťanskej viery slovenského ľudu žijúceho na tomto území od 9. storočia až do súčasnosti.

Zaujímavosťou je aj fakt, že jedinečný zvon z Bojnej je typovo zhodný s rovnako dobre zachovaným zvonom z 9. storočia, ktorý sa našiel v stredotalianskej obci Canino a je vystavený vo Vatikánskych múzeách v Ríme.

 

  • Vyštudoval dejiny filozofie, psychológiu a sociológiu a po celý svoj profesionálny život sa venoval pedagogickej činnosti, pričom publikoval viac ako 50 odborných prác
  • Po päťdesiatke svojho veku sa jeho záujem sústredil tiež na archeológiu; štúdiom a  konzultáciami s expertami sa ako autodidakt vypracoval na znalca v oblasti včasnostredovekej kampanológie
  • V deväťdesiatych rokoch 20. storočia vyhľadával na domácich aj zahraničných burzách archeologické artefakty slovenskej proveniencie, ktoré v rámci svojich možností kupoval a vytvoril tak súkromnú zbierku, zahrňujúcu aj bojniansky zvon
  • Rozpoznal zásadný význam archeologických artefaktov z 9. storočia z bojnianského hradiska Valy, ktoré tu našli amatérski hľadači. V roku 2006 dal podnet na usporiadanie výstavy archeologických nálezov z bojnianského hradiska Valy, ktorá potom prebehla v Ponitrianskom múzeu v Nitre; pre výstavu  poskytol svoju kolekciu archeologických artefaktov (tvorili zhruba polovicu výstavných exponátov) a následne ju daroval Archeologickému ústavu SAV v Nitre

  • V roku 2007 sa zaslúžil o vybudovanie stálej archeologicklej expozície v kultúrnom dome v Bojnej, ktorú scenáristicky pripravil a organizačne zabezpečil
  • Kolekciu ozdôb, nádob a zbraní zo slovenskej mladšej a neskorej doby bronzovej, ktorá bola súčasťou jeho zbierky, daroval v roku 2008 Slovenskému národnému múzeu, za čo získal v nasledujúcom roku výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá v kategórii objav – nález – akvizícia; následne daroval SNM aj svoju zbierku zo slovenskej mladšej doby železnej
  • V roku 2009 sa stal čestným občanom Bojnej; obec tak ocenila jeho podiel na záchrane veľkomoravského zvona z Valov a zásluhy pri vybudovaní miestneho archeologického múzea
  • V roku 2012 spracoval scenár a spolu s architektkou Annou Zimovou pripravil inštaláciu nového Archeologického múzea Veľkej Moravy v budove Obecného úradu v Bojnej
  • O bojnianskom zvone prvýkrát publikoval v roku 2002, kedy mu vyšla súkromnou tlačou knižka, v ktorej predpokladal jeho vročenie do 9. storočia, do obdobia počiatkov našej národnej a kresťanskej histórie. Následne spolu s Karolom Pietom napísal o bojnianskom zvone rozsiahlu stať, uverejnenú v roku 2006 v zborníku Archeologického ústavu SAV, čím sa do odbornej literatúry uviedol tento v stredoeurópskom priestore unikátny objav. Roku 2011 vydal  knižku  Bojniansky zázrak, v ktorej popísal okolnosti vedúce k objaveniu bojnianského zvona a zároveň sa aj vyspovedal zo svojho obdivu k veľkomoravskej Bojnej. V tom istom roku bol producentom krátkeho umeleckého filmu Jakuba Dvořáka o zvone z Bojnej. V roku 2015 uverejnil spolu s Danielom Ozdínom a Zdeňkom Farkašom štúdiu o metalografickej analýze bojnianského zvona; vyšla v zborníku Archeologického ústavu SAV. V roku 2016 publikoval v zborníku Slovenského národného múzea stať o včasnostredovekých kresťanských zvonoch v kontinentálnej Európe a spracoval v nej  vlastnú verziu typológie týchto zvonov; bojniansky zvon zaradil do skupiny polvajcových bronzových zvonov ako jej predstaviteľa, a to s vročením do polovice 9. storočia
  • Pri výstavnej prezentácii bojnianského zvona spolupracoval  s usporiadateľmi výstav v Nitre, Komárne, trikrát v Brne, dvakrát v Prahe, v Bratislave a vo Vatikáne
  • V roku 2014 sa rozhodol darovať bojniansky zvon Archeologickému ústavu SAV v Nitre.

Najväčšie slovanské nálezisko odkrýva tajomstvá: Pri Bojnej ryžovali zlato a kuli železo


Slovanské hradisko v Bojnej má opäť východnú bránu


Archeológovia objavili v Bojnej železný poklad, Slovania si ho ukryli do pece


Archeologické nálezisko Valy v Bojnej – Rádiovíkend pozvánky a reportáže

Hradisko Bojná I – VALY


O dejinách výskumu najväčšieho hradiska v mikroregióne Považského Inovca sa zmienili viaceré doterajšie publikácie a staršiu literatúru o lokalite uvádzajú početné novšie práce. Je však potrebné na tomto mieste upozorniť na ďalšie neznáme, resp. dosiaľ nedostatočne zdôraznené skutočnosti z mikrodejín poznávania tejto lokality v minulých desaťročiach.
V staršej literatúre sa v Bojnej predpokladala existencia stredovekého hradu. Hradisko Valy takto vo svojom súpise zaznamenal J. Könyöki, hoci vydavateľ jeho cennej súbornej práce o hradoch a hradiskách v Uhorsku Gy. Nagy označil domnelý hrad už ako zaniknutý. Historik L. Némethy, autor význačnej heuristickej práce o farách a farároch v Uhorsku, inšpirovaný J. Könyökim sa podujal hľadať miesto zaniknutého hradu. Aj keď sa pri rozhovoroch s obyvateľmi v Bojnej sa o takomto hrade nič nedozvedel, rozhodol sa obzrieť si vrch Valy, situovaný „v romantickej polohe“ v lesoch. Autor nerobil žiadne výkopy a nespomína ani výskyt predmetov materiálnej kultúry. Udivila ho však mohutnosť fortifikácie. Vcelku správne opisuje jej priebeh, upozorňuje aj na tvar obidvoch brán.

Na jednej z nich vraj bol zachovaný jeden z kamenných pilierov so železnými závesmi. Rozpoznal predhradie na východnej strane hradiska a polohu Trhovište. Názor autora prvého opisu hradiska o jeho časovom zaradení je v dobových súvislostiach a na základe stavu poznania včasného stredoveku na prelome 19. a 20. storočia prekvapujúci, a teraz už vieme, že bol – aj keď len intuitívne – pravdivý. Mohutné opevnenie podľa neho svedčilo o tom, aký silný bol kedysi v tejto oblasti slovanský „živel“ (autor hovorí v dobovej terminológii o období sťahovania národov). L. Némethy však zotrval v predstave, že tu neskôr bol aj hrad, ktorý mal vzniknúť v stredoveku na mieste starého slovanského hradiska. Domnieval sa, že zvyšky hradných múrov sú viditeľné najmä v severovýchodnej časti polohy Valy. Konštatujeme, že to nie sú zvyšky hradu, ale bralnaté úseky na miestach, kde skalnaté podložie vystupuje na povrch terénu. Autor spojil existenciu domnelého hradu dokonca s trhmi, ktoré sa mali konať vraj ešte za kráľa Žigmunda (1387-1437) v polohe Trhovište, západne od opevnenia. Pre podobné úvahy však chýbajú relevantné historické pramene. Čerpal asi zo špekulatívnej etymológie názvu polohy Trhovište. Tento názov má však celkom iné, staršie korene ako je 14.-15. storočie. Poznámky L. Némethyho o mlynoch na papier a sklených hutách, ktoré videl cestou na hradisko Bojná I, sú zaujímavé napríklad z hľadiska postmedieválnej archeológie. Správy o nálezoch, prípadne aj o výkopoch na hradisku Bojná I v prvej polovici 20. storočia sú len sprostredkované. V rokoch 1980 a 1981 poskytol cenné informácie J. Krajčík, s ktorým sa navštívila aj poloha v Heťkovej doline, kde sa v rokoch 1927-1928 mal nájsť pri rozširovaní lesnej cesty hromadný nález asi 20-30 železných predmetov. Boli v ňom vraj sekery, kosáky a meče; podľa inej informácie tam boli sekery, dláta a píly. Spektakulárny – na základe dnešných poznatkov o lokalite však už vcelku reálny – súbor mal byť odovzdaný v rokoch 1931-1932 do múzea. Tu sa už informácie rozchádzajú – spomína sa múzeum v Martine i v Bojniciach (v inkriminovanom období tu ešte múzeum nebolo). V muzeálnych zbierkach sa so súborom z Bojnej nateraz nebolo možné stretnúť. Iný okruh informácií získal R. Bača v roku 1986 na základe výpovede obyvateľov blízkej samoty Jelenie jamy. Majitelia kaštieľa v Moravanoch nad Váhom (rodina Zedwitz) si na Jeleních jamách postavili pred 1. svetovou vojnou dvojpodlažný dom, nazývaný Kamenný stôl. Barón Alfréd Zedwitz, ktorý zomrel pred rokom 1929, vraj kopal na Okopanom vrchu, zvanom aj Turecké šiance alebo Valy. Pri výkopoch mal údajne nájsť „veľa hrncov a črepov“.

Neskôr sa k inej nehnuteľnosti na Jeleních jamách dostal kúpou Ján Antoš, ktorý o lokalitu v Bojnej oprel svoju fantazijnú predstavu o mohutných Svätoplukových pevnostných systémoch v Inoveckom pohorí od Hrádku na Považí cez Bojnú až po Moravany nad Váhom. Poznatky J. Antoša o hradisku Bojná I sú však úplne povrchné. Svedčí o tom jeho pokus opísať hradisko Bojná I, ktorého názov však neuvádza (asi ho ani nepoznal) a rozhodne tu nerobil žiadne výkopy.
Posledný údaj z „prehistórie“ lokality Bojná I je z päťdesiatych rokoch 20. storočia zo záznamu známeho pamiatkara na hornom Ponitrí F. Fackenberga, ktorý uvádza, že na hradisku Bojná I našiel kamenné základy domov. Ide však asi, podobne ako u L. Némethyho, o dojem, ktorý vyvolali na povrchu hradiska vystupujúce skalnaté bralá. Neznamená to však, že na takejto kľúčovej lokalite by sa apriórne vylúčila možná prítomnosť kamennej architektúry zo včasného stredoveku.
Prvé spoľahlivé, aj keď skromné výsledky o charaktere hradiska Bojná I priniesla až neveľká sondáž V. Vendtovej v priestore východnej brány v roku 1962, ktorá bola autorkou zdokumentovaná vo výskumnej správe. Jedna z dvoch sond obnažila vnútorný obvod severného krídla brány so zvyškami drevenej konštrukcie. V roku 2005 sa obnovil profil nezasypanej sondy kvôli získaniu organického materiálu pre datovanie opevnenia. Vnútorné krídlo malo drevené hradenie, ktoré držal rad stĺpov zapustených do podložia. Podobne bola asi riešená aj vnútorná severná stena brány. V obnaženom profile sa odkryla veľká kolová jama s kamenným obložením, ktorá asi patrila k hlavným prvkom konštrukcie (uzáver brány?)
Potvrdilo sa, že zvislé i vodorovné prvky drevenej konštrukcie podľahli požiaru a boli miestami zhorené a poväčšine zuhoľnatené.

Až deväťdesiate roky 20. storočia priniesli presnejšie informácie o výnimočnom postavení hradiska. Archeologický ústav a Pamiatkový úrad SR tu uskutočnil niekoľko prieskumov, ktoré potvrdili narúšanie hradiska amatérskymi hľadačmi. Zmienenými prieskumami, ako aj odkúpením časti nálezov od súkromných osôb, sa podarilo zhromaždiť veľa zaujímavých ojedinelých, ako aj hromadných nálezov. Avšak až získanie pozlátených medených plakiet v roku 2004 podnietilo väčší záujem o toto hradisko, čo vyústilo do systematického výskumu. Systematický archeologický výskum sa na hradisku Bojná I – Valy vedie od roku 2007

PhDr. Karol PIETA, DrSc. v súčasnosti pôsobí ako zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre a jeho vedeckou špecializáciou je stredoeurópska archeológia doby laténskej, rímskej a sťahovania národov, včasný stredovek (Kelti, Germáni, Slovania), experimentálna archeológia a počiatky kresťanstva. Je autorom viac ako 235 publikácií a nositeľom ocenenia Cena za vedu a techniku v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.

 

Prvým impulzom pre Dr. Karola Pietu, ktorý v ňom vzbudil záujem o históriu, bola populárna literatúra o pravekých lovcoch. Už ako štrnásťročný žiak začal tieto nálezy zbierať a nosiť do Archeologického ústavu SAV. Zhmotnená najstaršia história ho natoľko zaujala, že sa po maturite rozhodol ísť študovať archeológiu. Po roku fyzickej práce na vykopávkach úspešne absolvoval skúšky na Masarykovu Univerzitu v Brne.

Karol Pieta patrí k výskumníkom so širším záberom vedeckého záujmu a naše územie s mimoriadne bohatou a významnou históriou mu umožňuje paralelne študovať viaceré pozoruhodné civilizácie. Zaujíma sa rovnako o Keltov, ako aj o dramatickú dobu sťahovania národov či dobu Veľkej Moravy.

Kamenné paláce keltských kráľov na Bratislavskom hrade, komorová hrobka germánskeho veľmoža z Popradu alebo slovanské mocenské centrum v Bojnej, nepochybne patria medzi pamiatky celoeurópskeho významu.

Karol Pieta venuje veľa energie pracovnej skupine, ktorá už desať rokov skúma veľkomoravské mocenské centrum v Bojnej, ktoré sa stalo známe vďaka výnimočným objavom, súvisiacim s počiatkom našej štátnosti i najstaršími dokladmi kresťanstva. Súčasne koordinuje medzinárodný projekt, venovaný konzervácii a vyhodnoteniu známej hrobky germánskeho kniežaťa z Popradu a dlhodobo sa podieľa aj na výskume ranokresťanskej osady v Kuvajte. Prednostne sa venuje úspešnému ukončeniu týchto náročných vedeckých projektov.

Podľa tohto výnimočného bádateľa, autora i pedagóga, vedec musí byť autoritou a zároveň aj osobnosťou. Má si okolo seba vyberať schopných mladých ľudí, ktorí budú časom lepší ako on. Ak sa potom budú hrdo hlásiť k svojmu učiteľovi či školiteľovi, odviedol dobrú prácu.


INFO V KOCKE:

Narodenie

  1. november 1941, Nitra

Vzdelanie

1964 Filozofická fakulta MU Brno

Študijné pobyty

1968 – 1969 Nemecko

Pracoviská a významné funkcie

Archeologický ústav SAV (od roku 1991 zástupca riaditeľa)

Ocenenia

V roku 2008 získal ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2007, v kategórii Veda a medicína.

V roku 2007 dostal Zlatú medailu Slovenskej akadémie vied za osobitný prínos pre vedu.

V roku 2007 získal dve ocenenia časopisu Pamiatky a múzeá (PaM) za rok 2006 v kategórii Objav-vynález-akvizícia a v kategórii Výstava.

Členstvo v medzinárodných vedeckých organizáciách

– Archeologické ústavy vo Viedni, Berlíne a Brne

– ICOMOS (Medzinárodný výbor pre pamiatky a pamiatky) UNESCO

– Comité pour la siderurgie ancienne od UNESCO

– Európska asociácia pre pokrok v archeológii experimentom (EXAR)

– Severoeurópske sympózium archeologických textílií (NESAT)

– Európska asociácia archeológov – EAA

Práca

Počas doterajšej praxe sa podieľal na terénnych výskumoch v lokalitách Liptovská Mara, Nitra, Podtureň, Varín, Východná, Bojná či v Kuvajte. Podieľal sa tiež na viacerých experimentálnych terénnych aktivitách na Slovensku i v zahraničí a tiež bol vedúcim mnohých domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov.