Archive for category: Zaujímavosti

Právo reprezentovať Slovensko dosiahla vďaka Cene Slovenskej republiky za krajinu 2022, ktorú prevzala starostom obce Bojná, Jozefom Stankovským, v pondelok 24.10.2022, za koncepčným súborom cielených rozvojových aktivít s názvom  „Ku koreňom“, ktoré sú zamerané na zhodnocovanie kultúrno-historického potenciálu územia obce Bojná, viažuceho sa na jej unikátne archeologické lokality z čias Veľkej Moravy.

Ocenená bola priamo štátnym tajomníkom Ministerstva životného prostredia SR, Jurajom Smatanom počas slávnostného podujatia v Banskej Bystrici. Vyhlasovateľom ceny je Ministerstvo životného prostredia SR, národným koordinátorom je Slovenská agentúra životného prostredia.

Ocenenie je čestným uznaním za dlhodobý a systematický prístup k ochrane jedinečného kultúrneho dedičstva, jeho popularizáciu a sprístupňovanie prostredníctvom zážitkových foriem poznávania histórie.

Počas generálnej audiencie 22. septembra 2021 v aule Pavla VI. vo Vatikáne bol na poďakovanie za návštevu Slovenska odovzdaný do rúk pápeža Františka dar v podobe symbolu počiatkov kristianizácie Slovenska. Darom pre pápeža Františka je bronzováreplika jedného z najstarších kresťanských zvonov Európy, ktorý už v 9. storočí tvoril súčasť liturgie našich predkov.

Zvon z Bojnej odliali symbolicky v deň príchodu pápeža Františka na naše územie. Za prítomnosti členov Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky ako aj Slovenského veľvyslanca pri Svätej stolici, Mareka Lisanského, ho odovzdal za obec Bojná jej zástupca, starosta obce, Jozef Stankovský. Pri odovzdávaní tohto vzácneho daru si pápež František vyskúšal aj jeho funkčnosť a zazvonil na ňom, aby počul jeho zvuk, ako ho mohli počúvať Slovania v 9. storočí. Bronzová replika jedného z najstarších kresťanských zvonov Európy, je totiž funkčná a je prvou presnou replikou objaveného zvonu.

Tento zvon ako aj ďalšie jedinečné pamiatky, ktoré sa v obci Bojná objavili počas dlhoročného archeologického výskumu, sú vzácnym svedectvom a dokladom živej kresťanskej viery slovenského ľudu žijúceho na tomto území od 9. storočia až do súčasnosti.

Zaujímavosťou je aj fakt, že jedinečný zvon z Bojnej je typovo zhodný s rovnako dobre zachovaným zvonom z 9. storočia, ktorý sa našiel v stredotalianskej obci Canino a je vystavený vo Vatikánskych múzeách v Ríme.

Hradisko Bojná I – VALY

O dejinách výskumu najväčšieho hradiska v mikroregióne Považského Inovca sa zmienili viaceré doterajšie publikácie a staršiu literatúru o lokalite uvádzajú početné novšie práce. Je však potrebné na tomto mieste upozorniť na ďalšie neznáme, resp. dosiaľ nedostatočne zdôraznené skutočnosti z mikrodejín poznávania tejto lokality v minulých desaťročiach.
V staršej literatúre sa v Bojnej predpokladala existencia stredovekého hradu. Hradisko Valy takto vo svojom súpise zaznamenal J. Könyöki, hoci vydavateľ jeho cennej súbornej práce o hradoch a hradiskách v Uhorsku Gy. Nagy označil domnelý hrad už ako zaniknutý. Historik L. Némethy, autor význačnej heuristickej práce o farách a farároch v Uhorsku, inšpirovaný J. Könyökim sa podujal hľadať miesto zaniknutého hradu. Aj keď sa pri rozhovoroch s obyvateľmi v Bojnej sa o takomto hrade nič nedozvedel, rozhodol sa obzrieť si vrch Valy, situovaný „v romantickej polohe“ v lesoch. Autor nerobil žiadne výkopy a nespomína ani výskyt predmetov materiálnej kultúry. Udivila ho však mohutnosť fortifikácie. Vcelku správne opisuje jej priebeh, upozorňuje aj na tvar obidvoch brán.

Na jednej z nich vraj bol zachovaný jeden z kamenných pilierov so železnými závesmi. Rozpoznal predhradie na východnej strane hradiska a polohu Trhovište. Názor autora prvého opisu hradiska o jeho časovom zaradení je v dobových súvislostiach a na základe stavu poznania včasného stredoveku na prelome 19. a 20. storočia prekvapujúci, a teraz už vieme, že bol – aj keď len intuitívne – pravdivý. Mohutné opevnenie podľa neho svedčilo o tom, aký silný bol kedysi v tejto oblasti slovanský „živel“ (autor hovorí v dobovej terminológii o období sťahovania národov). L. Némethy však zotrval v predstave, že tu neskôr bol aj hrad, ktorý mal vzniknúť v stredoveku na mieste starého slovanského hradiska. Domnieval sa, že zvyšky hradných múrov sú viditeľné najmä v severovýchodnej časti polohy Valy. Konštatujeme, že to nie sú zvyšky hradu, ale bralnaté úseky na miestach, kde skalnaté podložie vystupuje na povrch terénu. Autor spojil existenciu domnelého hradu dokonca s trhmi, ktoré sa mali konať vraj ešte za kráľa Žigmunda (1387-1437) v polohe Trhovište, západne od opevnenia. Pre podobné úvahy však chýbajú relevantné historické pramene. Čerpal asi zo špekulatívnej etymológie názvu polohy Trhovište. Tento názov má však celkom iné, staršie korene ako je 14.-15. storočie. Poznámky L. Némethyho o mlynoch na papier a sklených hutách, ktoré videl cestou na hradisko Bojná I, sú zaujímavé napríklad z hľadiska postmedieválnej archeológie. Správy o nálezoch, prípadne aj o výkopoch na hradisku Bojná I v prvej polovici 20. storočia sú len sprostredkované. V rokoch 1980 a 1981 poskytol cenné informácie J. Krajčík, s ktorým sa navštívila aj poloha v Heťkovej doline, kde sa v rokoch 1927-1928 mal nájsť pri rozširovaní lesnej cesty hromadný nález asi 20-30 železných predmetov. Boli v ňom vraj sekery, kosáky a meče; podľa inej informácie tam boli sekery, dláta a píly. Spektakulárny – na základe dnešných poznatkov o lokalite však už vcelku reálny – súbor mal byť odovzdaný v rokoch 1931-1932 do múzea. Tu sa už informácie rozchádzajú – spomína sa múzeum v Martine i v Bojniciach (v inkriminovanom období tu ešte múzeum nebolo). V muzeálnych zbierkach sa so súborom z Bojnej nateraz nebolo možné stretnúť. Iný okruh informácií získal R. Bača v roku 1986 na základe výpovede obyvateľov blízkej samoty Jelenie jamy. Majitelia kaštieľa v Moravanoch nad Váhom (rodina Zedwitz) si na Jeleních jamách postavili pred 1. svetovou vojnou dvojpodlažný dom, nazývaný Kamenný stôl. Barón Alfréd Zedwitz, ktorý zomrel pred rokom 1929, vraj kopal na Okopanom vrchu, zvanom aj Turecké šiance alebo Valy. Pri výkopoch mal údajne nájsť „veľa hrncov a črepov“.

Neskôr sa k inej nehnuteľnosti na Jeleních jamách dostal kúpou Ján Antoš, ktorý o lokalitu v Bojnej oprel svoju fantazijnú predstavu o mohutných Svätoplukových pevnostných systémoch v Inoveckom pohorí od Hrádku na Považí cez Bojnú až po Moravany nad Váhom. Poznatky J. Antoša o hradisku Bojná I sú však úplne povrchné. Svedčí o tom jeho pokus opísať hradisko Bojná I, ktorého názov však neuvádza (asi ho ani nepoznal) a rozhodne tu nerobil žiadne výkopy.
Posledný údaj z „prehistórie“ lokality Bojná I je z päťdesiatych rokoch 20. storočia zo záznamu známeho pamiatkara na hornom Ponitrí F. Fackenberga, ktorý uvádza, že na hradisku Bojná I našiel kamenné základy domov. Ide však asi, podobne ako u L. Némethyho, o dojem, ktorý vyvolali na povrchu hradiska vystupujúce skalnaté bralá. Neznamená to však, že na takejto kľúčovej lokalite by sa apriórne vylúčila možná prítomnosť kamennej architektúry zo včasného stredoveku.
Prvé spoľahlivé, aj keď skromné výsledky o charaktere hradiska Bojná I priniesla až neveľká sondáž V. Vendtovej v priestore východnej brány v roku 1962, ktorá bola autorkou zdokumentovaná vo výskumnej správe. Jedna z dvoch sond obnažila vnútorný obvod severného krídla brány so zvyškami drevenej konštrukcie. V roku 2005 sa obnovil profil nezasypanej sondy kvôli získaniu organického materiálu pre datovanie opevnenia. Vnútorné krídlo malo drevené hradenie, ktoré držal rad stĺpov zapustených do podložia. Podobne bola asi riešená aj vnútorná severná stena brány. V obnaženom profile sa odkryla veľká kolová jama s kamenným obložením, ktorá asi patrila k hlavným prvkom konštrukcie (uzáver brány?)
Potvrdilo sa, že zvislé i vodorovné prvky drevenej konštrukcie podľahli požiaru a boli miestami zhorené a poväčšine zuhoľnatené.

Až deväťdesiate roky 20. storočia priniesli presnejšie informácie o výnimočnom postavení hradiska. Archeologický ústav a Pamiatkový úrad SR tu uskutočnil niekoľko prieskumov, ktoré potvrdili narúšanie hradiska amatérskymi hľadačmi. Zmienenými prieskumami, ako aj odkúpením časti nálezov od súkromných osôb, sa podarilo zhromaždiť veľa zaujímavých ojedinelých, ako aj hromadných nálezov. Avšak až získanie pozlátených medených plakiet v roku 2004 podnietilo väčší záujem o toto hradisko, čo vyústilo do systematického výskumu. Systematický archeologický výskum sa na hradisku Bojná I – Valy vedie od roku 2007